Každý si kráča svojou Cestou života...

Básne

Balada → On & Ona

8. června 2008 v 16:27 | Vládkyňa Siedmych morí☼
Chcem poďakovať Glogísek, pretože to vďaka nej som napísala túto báseň. Sa stalo, že v noci, keď som spala, kopla ma múza a ja som potajmä zobrala zošit a zaznamenala som, čo mi inšpirácia diktovala. A či dobre? to posúďte sami.
....................................................................................................................
Netušil, čo sa stane,
veď ani nemohol,
keď sa stalo, vzopäl dlane,
ničím jej však nepomohol.
Zmizla rýchlo ako prišla,
už jej viac niet,
a on kôli nej
prebdel spiac nekonečno liet.
Namýšľa si namýšľa,
že ju má pri sebe hneď
realita je však krutá,
nevráti ju späť.
A tak žije deň čo deňv žiali,
v ňom sa umára,
len čo rana zacelie,
už aj sa otvára.
Tak srdce krváca,
div, že nevyschne celkom,
uličkami blúdi,
kým nezhnije vekom.
Blúdil by na veky-vekov,
nebyť toho,
kým sa mu neprisnije,
že milá vyčíta mu vecí mnoho.
Je veľmi nešťastná
ako žije jej drahý
ako vkuse narieka,
plače od páľavy.
Radu veľkú mu dá
presne to je ono
nech na ňu nezabúda
ale spomína len v dobrom.
On sa vzchopiť snažil,
pomohlo mu trochu,
že premietal si čo zažil
vedno po jej boku.
Už vedel to, čo skryté mu bolo,
lebo nemal silnú vieru,
že stačí ju zavolať
a ona príde k nemu.
Už vedel čosi,
že nevidieť ju hoci,
ale on ju má pri sebe,
tu- v srdci.
~♥~
 
 

Reklama