Každý si kráča svojou Cestou života...

Tajomstvá Vládkyne Siedmych morí

20:01 ↔ Pred Západom

20. května 2008 v 15:47 | Vládkyňa Siedmych morí☼
Papätáte si ešte, čo sa prihodilo Alici minule? Urazila majsterku ale hneď si to u nej vyžehlila. Zistila, že je už dlhšie vydatá a že jej manžel je mŕtvy. Potom sa Alica pobrala na svoje obľúbené miesto, kde niekoho stretáva.....
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

19:55 ↔ Vonku

15. května 2008 v 16:18 | Vládkyňa Siedmych morí☼
Ach! Dnes je prekrásny večer! Celý deň mám takú skvelú náladu! A viete prečo? Asi viete. Včera ma Majsterka pochválila. Juhú! Skvelý pocit! teším sa na západ slnka. Vždy je to neopakovateľný zážitok. Aj východ je rovnako pôvabný. Mám milión obľúbených miest, o ktorých vám ale poviem neskôr. Kráčame s Temari a obe (myslím) sa tešíme. Ešte... kúsok...a... už... tam... budeme... Lenže ktosi tam je. ktosi, koho som tu ešte nevidela.
http://svetpohladnic.sk/pohladnice/obrazky/vychod-slnka-kor011.jpg

9:00 ↔ u mňa

14. května 2008 v 16:08 | Vládkyňa Siedmych morí☼
Netušila som, či mi odpustí. Ale ako povedala Temari, za pokus to stálo. Ak mi aj neodpustí, aspoň som sa o to pokúsila. A výsledok...? Tak počúvajte (:)
Bežala som sťaby som mala sedemmíľové čižmy. Bežala som pomedzi stromy. Už som aj strácala dych a pomyslela som si, že na Temari to nevyzerá tak ďaleko. Mala som kobylu zobrať so sebou. Ale ponáhľala som sa. Jedným očkom som sa mrkla na hodinky. 7:15. (!!!) Už bežím 15 minút! Môj osobný rekord. Inokedy by som nevydržala ani 5.
Čosi som zbadala. Na strome som uvidela strechu. To bude zrejme jej príbytok. Musím si pripraviť nejakú vhodnú reč... ale na to nie je čas. Snáď ma niečo napadne. Už som bola pri strome. Po rebríku som sa opatrne vyškriabala hore a jemne som zaklopala. zvnútra sa ozývali tlmené vzlyky. Ona plače! Veď som sa len spýtala "Prosím?". Ale toto musím dať do poriadku. Opatrne som otvorila dvere. Zavŕzgali. Ja som vstúpila do miestnosti. Vzlyky sa znásobovali. Pootočím hlavou a... čo vidím...? Madame sedela celá zahalená v čiernom...a roní slzy... V rukách zvierala akýsi obrázok... Asi fotku.
,,Madame Alletia?" oslovila som ju opatrne a podišla som k nej. Taktnosť mi hovorila, že konám správne.
,,Stalo sa vám niečo?" Ďalej plakala.
,,No, ja sopm prišla preto,...lebo... No, prišla som sa ospravedlniť za ten "výbuch" na tréningu. Naozaj ma to mrzí. Ale ak mi neodpustíte, pochopím to."
Urobila úškľabok, čo bol zrejme statočný pokus o úsmev a niečo mi podala. Bol to úhľadne zabalený list. Žeby som si to mala prečítať? Roztvorila som ho. písmo bolo rovnako úhľadné- úzke a šikmé. Rýchlo som list preletela očami:
Ja (bla bla) primátor mesta bla bla oznamujem Vám Váž. pani... Pani? ale však madame,nie? Madame nie je vydatá. Alebo... rýchlo som čítala ďalej... S poľutovaním Vám musím oz- námiť,... No?...že Váš manžel Eshton Fran- coise zahynul vo vojne pri Temži...
Nastala nepríjemná chvíľa ticha.* Nevedela so, čo povedať. Ja som totižto veľmi plachá. No, doma taká nie som. Ale k cudzím ľuďom sa správam ostýchavo. Opatrne som moju Majsterku objala okolo pliec. Zdalo sa mi to najvhodnejšie.
,,Madame...pani Francoise, prečo ste nepovedali, že ste vydatá...? Alebo radšej nehovorte nič." Len sme tam tak sedeli a čas sa pomaly míňal.
,,Vďaka Alica (prvýkrát mi povedala menom). Nebiť teba, asi by som tu len tak sedela do večera a revala ako malé decko. Už som mohla dávno tušiť, že Eshton je mŕtvy. Však dva roky nezvestným..."
,,Čože? Tak dlho? To ste teda dobrá tajnostkárka. Koľko to už pracujete s Majstrom Kotzwinklom? Tri roky?"
Moja Majsterka je veľmi mladá. Má 29 rokov. No, Majster je trošku starší. Má 40 rokov.
,,No asi tak." Bola som rada, že sa potmehútsky usmieva a neroní slzy.
,,Téda!" obdivne som zahvízdala. A Majster sa vždy tvári, akoby zhltol všetku múdrosť sveta. Hej! Nemala by som takto rozprávať o svojom majstrovi. Ale späť k príbehu.
,,Ejha! Osem hodín! chytro sa bež naraňajkovať!" vyprevádzala ma s úsmevom. Zakývala som a behom som vykročila do lesa. v ušiach mi znel jej hlas: Vďaka Alica... nebiť teba, tak by som tu len tak sedela...



















...........................................................

*- ticha len z mojej strany. Ona stále plakala.


Tréning ↔čas: 5:45

13. května 2008 v 16:19 | Vládkyňa Siedmych morí
Laaa laá! La la lí... vidíte ako krásne spievam? Vpodstate musím niečo robiť, lebo práve si ma podávajú Madame a Majster. Madame hovorí čosi ako či viem, čo je zodpovednosť... A majster...? Ten na všetko iba horlivo prikyvuje. Inak, mám vážne podozrenie...
,,Mladá dáma! Počúvaš ma vôbec?"
,,Prosím Madame?"
To bolo priveľa. Moja Majsterka sa nezmohla na slovo. Bola som maximálne drzá. To naštvalo Majstra. Ajaj!
,,Čo si to dovoľuješ? Ako sa chceš niečo NAUČIŤ??? Ak sa NENAUČÍŠ disciplíny, ako sa HODLÁŠ NAUČIŤ usmerňovať svoje schopnosti???"
Zahanbene a pokorne som zvesila hlavu. Zahrla som to eňo-ňúňo. Bolo mi to však fakt ľúto. Ale hovorila som pravdu- nevedela som, o čom vôbec točí.
Tréning bol tvrdý. A Temari vôbec nespolupracovala. Asi ma chce vytrestať.
Čo je?
Nič.
Tak fajn... odchádzam.
Počkaj! pribehla ku mne, čo som očakávala.
Čo je?
Pondelok. Ale vážne. Počúvaš ma...? Bola si veľmi netaktná...
Dobre, dobre! skríkla som na ňu. Kobyla smutne zvesila hlavu.
Prepáč. Nechcela som kričať. Ale vieš, namám dobrú náladu.
Všimla som si. povedala veselšie a tak som bola spokojná.
Myslíš, že keď sa ospravedlním, vyžehlím si to?
Neviem. Ale za pokus to stojí...
No to už som bežala dvojmetrovými krokmi k príbytku Madame Alletii.

Držte mi palce!

5:35 Cesta

12. května 2008 v 5:35 | Vládkyňa Siedmych morí☼
Rýchejšie, rýchlejšie pohnala som vduchu Temari.
Dobre,dobre. odpovedala mi podráždene a zrýchlila.
Nechápem to. Skoro nikdy sa nehádame. a predsa sme sa v poslednom čase dosť často prekárali. Možno preto, lebo Madame Alletia Francoise si zmyslela, že na tréningy budeme chodiť o hodinu skôr.* prdtým sme boli dokonalá súhra sily a inteligencie.** Neprekonateľná dvojica... A tréning máme...kedy...? O 5:30. A je...? len s a pekne pozrite! Správne. Je 5:35. MEŠKÁME!!! Majster Kotzwinkle ma roztrhne na sedem častí... Moment... sorry. Musím sa vrátiť a ísť na tréning...
........................................................................................
*- Ale chápte ma správne. Obidve sme museli vstávať pred šiestou a ja som musela ešte osedlať Temari. Takže teraz vstávame asi o 4:45. Otravaaaaaaaa....
**- Počúvajte tú skromnosť.

Tajomstvá Vládkyne Siedmych morí

1. května 2008 v 14:42 | Vládkyňa Siedmych morí
Slnko vystrčilo svoje už-nie-kostrbaté lúče, ktoré sa s námahou prestrkovali do mojej malej izbietky... Uvedomila som si, že má poslanie, tak ako ja- Vládkyňa krajiny- Siedmych morí.... Uvedomila som si, že každý má svoju Cestu života.... a čo by to už len bolo za cestu, bez poriadnych zákrut...??? A ja sa nachádzam na jednej z nich.... Nepoznám východisko.... Sedem Ciest, ale iba jedna je tá správna...
 
 

Reklama